Diplomová práce: Strategie zaměstnavatele v oblasti harmonizace práce a rodiny

V predloženej diplomovej práci sme sa rozhodli venovať téme harmonizácie rodiny a zamestnania vo vybranej zamestnávateľskej organizácii. Sledovanú problematiku popisujeme za účelom súladu rodinných a pracovných rolí z dvoch hlavných perspektív. Prvou sú potreby, záujmy a preferencie samotných zamestnancov - rodičov. Druhou nosnou perspektívou je samotná stratégia zamestnávateľa, jeho postoje k potrebám zamestnancov s deťmi. Napriek tomu, že práca neobsahuje samostatnú časť venovanú stratégiám štátu, je potrebné vnímať tento kontext v pozadí oboch vytýčených perspektív.

Potreby zamestnancov nadobúdajú nový rozmer v období rozšírenia rodiny o ďalšieho člena. Toto obdobie je na počiatku neodmysliteľne spojené s opustením trhu práce, ktorému je biologicky podriadená žena. Následne je rodina postavená pred rozhodnutie, ako zvládnuť neustálu potrebu starostlivosti o dieťa. Zvažuje možnosť starostlivosti o dieťa vo verejnej inštitúcii, pomocou blízkych vo výchove, výšku príjmu domácnosti počas čerpania materskej a rodičovskej dovolenky, ponuky zamestnávateľa a iné. V prípade komplikácií vznikajúce tenzie môžu viesť k disharmónii rodinného a pracovného života. Napätie, ktoré môže vznikať, sa stáva prekážkou, ktorá vplýva na život jedinca rozdielne. Niektorí autori hovoria v tejto súvislosti o kvalite života, ktorú pre účely predloženého výkladu stroho obmedzíme na dve oblasti: oblasť pracovného a mimopracovného (rodinného) života. Kým oblasť pracovného života človeku poskytuje priestor na sebarealizáciu, finančnú nezávislosť a vytváranie hodnôt, oblasť mimopracovného života dáva pocit rodinného šťastia, vytváranie rodinných hodnôt a osobného uspokojenia v partnerských vzťahoch a zo založenia rodiny. Obe oblasti sú významné, avšak pre každého v rozdielnej miere. Ako uvádza autorka teórie založenej na ľudských preferenciách, sociologička Catherine Hakimová, v dnešnej modernej spoločnosti je možné nájsť tri typy preferencií (žien): orientácia na rodinu, orientácia na zamestnanie a adaptabilnosť (Hakim,2000,s.6.). Nemožno zabudnúť, že popri preferenciách, ktoré vyjadrujú individuálne zameranie jednotlivca, do rozhodovania a hľadania odpovedi na položené otázky, vstupujú i ďalšie faktory. Na mysli máme v prvom rade inštitucionálny rámec vytváraný sociálnym štátom. Jasne to vystihuje Sirovátka, ktorý uvádza, že rodinná (sociálna) politika má istý vplyv na utváranie životných šancí a životných stratégií členov rodiny v (post)modernej spoločnosti (Sirovátka et al.,2006,s.88).