Medzi politikami boja proti sociálnemu vylúčeniu má špecifické miesto politika sociálnej pomoci a to svojou flexibilitou, šírkou záberu, množstvom aktérov, ktorí v jej rámci môžu uplatňovať svoje zámery, jej rozmerom celoštátnym aj lokálnym, možnosťou jej uplatňovania vo sfére inštitucionálnej, mimo-inštitucionálnej aj quazi-inštitucionálnej, ale hlavne viac ako poldruhatisícročnou tradíciou boja proti sociálnemu vylúčeniu v kultúre Európy. Pádom komunistického režimu sa otvoril priestor pre návrat k týmto tradíciám, vrátane nebezpečí spojených so špatným používaním nástrojov sociálnej pomoci. Rómska problematika tvorí špecifickú súčasť problému sociálneho vylúčenia. Špecifickú svojou niekoľko storočnou históriou, dlhodobo vysokou intenzitou negatívnych postojov majoritnej časti spoločnosti, trvalosťou a flexibilitou stereotypov a predsudkov a to nielen v ČR, ale v celej Európe a svojim dnes už neprehliadnuteľným rozsahom. V súlade s tým je potrebné venovať sa rómskemu problému osobitne, to znamená skúmať ho oddelene od problémov ostatných etník a národností a to až do momentu ujasnenia jeho špecifík. V opačnom prípade hrozí, že sa špecifiká „stratia“ v množine ostatných menšín.