Seminární práce: Simone de Beauvoir - Druhé pohlaví
Skrýt detaily | Oblíbený- Kvalita:80,5 %
- Typ:Seminární práce
- Univerzita:Univerzita Palackého v Olomouci
- Fakulta:Filozofická fakulta
- Kategorie:Humanitní vědy
- Podkategorie:Psychológia
- Předmět:Dějiny psychologie
- Autor:leonek
- Rozsah A4:8 strán
- Zobrazeno:1 830 x
- Stažené:5 x
- Velikost:0,1 MB
- Formát a přípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský jazyk
- ID projektu:2704
- Poslední úprava:02.01.2014
Biografia
Simone de Beauvoir (9. január 1908 - 14. apríl 1986) je francúzska filozofka a spisovateľka existencialistického smeru, ktorému dala vlastný odtieň v beletrii i publicistike (BEAUVOIR, 1967, s. 402).
Simone sa narodila do zámožnej buržoáznej rodiny. Jej otec, Betrand de Beauvoir, bol právnik.
Bola intelektuálne zvedavé dieťa. Avšak okrem svojej vlastnej nezávislej iniciatívy bola intelektuálne podporovaná otcom, ktorý sa starostlivo podielal na výbere vhodnej literatúry a povzbudzoval ju v čítaní a písaní už v útlom veku. Jeho záujem o intelektuálny rozvoj dcéry siaha až do dospievania.
Napriek tomu, že matkou bola vychovávaná v striktnom katolicizme, sa jej cesty s náboženstvom a rodinnými hodnotami rozišli.
V roku 1929 úspešne ukončila štúdium filozofie na parížskej Sorbonne a v rokoch 1931 až 1943 pôsobila ako profesorka filozofie. V roku 1943 ukončila svoju profesorskú kariéru, aby sa následne venovala výhradne spisovateľskej činosti.
Jej filozofický záujem sa sústredil na štúdium otázok týkajúcich sa podstaty ľudskej existencie. Filozofické vzdelanie, ktoré nadobudla, využila ako základ pre formuláciu revolučných téz feminizmu a existencializmu. Na začiatku 60-tych rokov sa zapojila do feministického hnutia a stala sa nadšenou obhajkyňou potratov a angažovala sa v debatách o sexuálnom násilí (SKÁLOVÁ, 2008).
Simone de Beauvoir (9. január 1908 - 14. apríl 1986) je francúzska filozofka a spisovateľka existencialistického smeru, ktorému dala vlastný odtieň v beletrii i publicistike (BEAUVOIR, 1967, s. 402).
Simone sa narodila do zámožnej buržoáznej rodiny. Jej otec, Betrand de Beauvoir, bol právnik.
Bola intelektuálne zvedavé dieťa. Avšak okrem svojej vlastnej nezávislej iniciatívy bola intelektuálne podporovaná otcom, ktorý sa starostlivo podielal na výbere vhodnej literatúry a povzbudzoval ju v čítaní a písaní už v útlom veku. Jeho záujem o intelektuálny rozvoj dcéry siaha až do dospievania.
Napriek tomu, že matkou bola vychovávaná v striktnom katolicizme, sa jej cesty s náboženstvom a rodinnými hodnotami rozišli.
V roku 1929 úspešne ukončila štúdium filozofie na parížskej Sorbonne a v rokoch 1931 až 1943 pôsobila ako profesorka filozofie. V roku 1943 ukončila svoju profesorskú kariéru, aby sa následne venovala výhradne spisovateľskej činosti.
Jej filozofický záujem sa sústredil na štúdium otázok týkajúcich sa podstaty ľudskej existencie. Filozofické vzdelanie, ktoré nadobudla, využila ako základ pre formuláciu revolučných téz feminizmu a existencializmu. Na začiatku 60-tych rokov sa zapojila do feministického hnutia a stala sa nadšenou obhajkyňou potratov a angažovala sa v debatách o sexuálnom násilí (SKÁLOVÁ, 2008).