Investícia býva niekedy charakterizovaná ako odložená spotreba. Veľkú časť investícií v našom národnom hospodárstve vykonávajú jednotlivci, domácnosti, rôzne firmy, podniky. Rozhodovanie o investíciách v podniku s prechodom na trhovú ekonomiku nadobudlo mimoriadneho významu, pretože len a len podnik rozhoduje, či určitú investíciu bude realizovať alebo nie. Ak sa zmýli, ponesie dôsledky chybného rozhodnutia tiež sám. Na rozdiel od bežných prevádzkových (operatívnych) rozhodovaní, ktorých chyby možno obyčajne napraviť, investičné rozhodnutie má dlhodobé účinky. Zle zameraná a neefektívna investícia môže priviesť podnik do finančnej tiesne, ale aj k úpadku. Dlhodobý charakter investičných rozhodnutí prináša dva problémy. Za prvé je nutné brať do úvahy faktor času, a za druhé je nutné sa vyrovnať s neistotou a rizikom, ktoré prináša budúcnosť. Investíciou v ekonomickej teórií rozumieme kapitálové aktíva zostávajúce zo statkov, ktoré nie sú určené pre bezprostrednú spotrebu (nazývame ich investičné statky alebo kapitálové statky alebo výrobné statky), ale sú určené pre užitie vo výrobe spotrebných statkov alebo ďalších kapitálových statkov.