Státnicové otázky: Vypracované státnicové otázky - Teorie a metody bezpečnostních a strategických studií
Skrýt detaily | Oblíbený- Kvalita:100,0 %
- Typ:Státnicové otázky
- Univerzita:Masarykova univerzita
- Fakulta:Fakulta sociálních studií
- Kategorie:Nezařazené
- Podkategorie:Bezpečnost
- Předmět:Teorie a metody bezpečnostních a strategických studií
- Autor:clean.bandit
- Ročník:3. ročník
- Rozsah A4:388 strán
- Zobrazeno:2 025 x
- Stažené:30 x
- Velikost:2,2 MB
- Formát a přípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:český
- ID projektu:9550
- Poslední úprava:06.02.2017
Chapter 1: NATURAL RESOURCES AND CONFLICT: WHAT CAN WE DO
Pre dotknuté krajiny predstavujú občianske vojny v podstate rozvoj obrátený naruby. Len vo výnimočných prípadoch vedú prevraty proti utláčajúcim či zlým režimom k sociálnemu progresu. Vo väčšine prípadov sú priame aj nepriame náklady s vojnou spojené také ničivé, že aj keď je postkonfliktný rozvoj rýchly a udržateľný, návrat k predkonfliktnému stavu môže trvať aj viac ako jednu generáciu.
Občianske vojny však nekončia len na hraniciach daného štátu, často ovplyvňujú aj susedné krajiny a globálne spoločenstvo. Náklady, ktoré musia niesť okolité krajiny, sú často porovnateľné s tým, s čím sa musí vyrovnať samotná krajina v konflikte. Problémami sa stávajú utečenci, epidémie chorôb, môže dôjsť aj k lokálnym závodom v zbrojení. Problémami pre globálne spoločenstvo sa stávajú drogy, AIDS či terorizmus. Môže dôjsť aj k vzniku teritórií mimo kontroly štátu, ktoré sa stávajú útočiskami pre teroristické organizácie
Understanding the Drivers of Conflitct (vpodstate zhrnutie textu Collier, Hoeffler: Greed and Grievance in Civil War)
Existuje niekoľko faktorov v konfliktoch, ktoré sa opakujú.
Podľa Collier a Hoeffler (2003) existujú tri dôležité ukazovatele:
1. príjem na hlavu (level of income per capita)
2. rýchlosť ekonomického rastu (rate of economic growth)
3. štruktúra ekonomiky (najmä závislosť od exportu primárnych zdrojov)
Zdvojnásobenie príjmu na hlavu znižuje riziko občianskej vojny o zhruba polovicu, každý ďalší percentuálny bod znižuje toto riziko o ďalšie percento. Naproti tomu, efekty vývozu primárnych surovín na riziko konfliktu sú úmerné nepriamo.
Dôležité je taktiež etnické a náboženské zloženie populácie. Spoločnosti s etnickou dominanciou (45-90%) sú vystavené zhruba o tretinu vyššiemu riziku konfliktu. V prípadoch iných ako je etnická dominancia, etnická a náboženská diverzita znižujú riziko rebélie (zdá sa to divné, ale z Greed and Grievance vieme, že diverzita komplikuje regrutovanie rebelov a znižuje súdržnosť ich vojska). Rizikom je taktiež obnovenie konfliktu v prípade, že nejaký konflikt sa už odohral.
Civilná vojna nie je lacný špás - a teda skupiny, bojujúce proti centrálnej vláde, musia mať spôsob, ako financovať svoj boj. Počas studenej vojny typicky pochádzali zdroje od súperiacich veľmocí alebo regionálnych proxyštátov. S koncom studenej vojny boli rebelské organizácie nútené nájsť si alternatívne zdroje financovania.
Pre dotknuté krajiny predstavujú občianske vojny v podstate rozvoj obrátený naruby. Len vo výnimočných prípadoch vedú prevraty proti utláčajúcim či zlým režimom k sociálnemu progresu. Vo väčšine prípadov sú priame aj nepriame náklady s vojnou spojené také ničivé, že aj keď je postkonfliktný rozvoj rýchly a udržateľný, návrat k predkonfliktnému stavu môže trvať aj viac ako jednu generáciu.
Občianske vojny však nekončia len na hraniciach daného štátu, často ovplyvňujú aj susedné krajiny a globálne spoločenstvo. Náklady, ktoré musia niesť okolité krajiny, sú často porovnateľné s tým, s čím sa musí vyrovnať samotná krajina v konflikte. Problémami sa stávajú utečenci, epidémie chorôb, môže dôjsť aj k lokálnym závodom v zbrojení. Problémami pre globálne spoločenstvo sa stávajú drogy, AIDS či terorizmus. Môže dôjsť aj k vzniku teritórií mimo kontroly štátu, ktoré sa stávajú útočiskami pre teroristické organizácie
Understanding the Drivers of Conflitct (vpodstate zhrnutie textu Collier, Hoeffler: Greed and Grievance in Civil War)
Existuje niekoľko faktorov v konfliktoch, ktoré sa opakujú.
Podľa Collier a Hoeffler (2003) existujú tri dôležité ukazovatele:
1. príjem na hlavu (level of income per capita)
2. rýchlosť ekonomického rastu (rate of economic growth)
3. štruktúra ekonomiky (najmä závislosť od exportu primárnych zdrojov)
Zdvojnásobenie príjmu na hlavu znižuje riziko občianskej vojny o zhruba polovicu, každý ďalší percentuálny bod znižuje toto riziko o ďalšie percento. Naproti tomu, efekty vývozu primárnych surovín na riziko konfliktu sú úmerné nepriamo.
Dôležité je taktiež etnické a náboženské zloženie populácie. Spoločnosti s etnickou dominanciou (45-90%) sú vystavené zhruba o tretinu vyššiemu riziku konfliktu. V prípadoch iných ako je etnická dominancia, etnická a náboženská diverzita znižujú riziko rebélie (zdá sa to divné, ale z Greed and Grievance vieme, že diverzita komplikuje regrutovanie rebelov a znižuje súdržnosť ich vojska). Rizikom je taktiež obnovenie konfliktu v prípade, že nejaký konflikt sa už odohral.
Civilná vojna nie je lacný špás - a teda skupiny, bojujúce proti centrálnej vláde, musia mať spôsob, ako financovať svoj boj. Počas studenej vojny typicky pochádzali zdroje od súperiacich veľmocí alebo regionálnych proxyštátov. S koncom studenej vojny boli rebelské organizácie nútené nájsť si alternatívne zdroje financovania.